Donedávna nedal našinec na presladenú „nescu“ v obrovskej šálke dopustiť. Aj vďaka Vladimírovi Vlasatému a Michalovi Ugorovi má tisíce Slovákov prístup ku kvalitnejšej káve. Zakladatelia spoločnosti Káva Víťazov precestovali svet, okúsili rôzne povolania a pri každej novej skúsenosti ich sprevádzala káva. Napadlo im, prečo by skrz tento nápoj nepriniesli kus sveta aj Slovákom? Dnes ho distribuujú do firiem, aj domácností a snažia sa jeho nadšencov vzdelávať a rozširovať im obzory. Má káva naozaj povzbudivé účinky? Z akého segmentu konzumujú firmy najviac čierneho moku? Viem ako bežný smrteľník rozoznať kvalitnú kávu? Spýtali sme sa skúseného „kávičkára z fachu“, Vladimíra.
Počas ciest okolo sveta ste vystriedali rôzne profesie, avšak káva vás sprevádzala, či ste robili lovcov v Yukone alebo finančníkov v City of London. Mám si to predstaviť tak, že ste ráno vstali, šupli do seba espresso s mliekom, obliekli si „lovecký postroj“ a šli na lov? 😊
Dá sa to tak povedať. Ranná káva musí byť bez ohľadu na to, čo sa chystáte v daný deň urobiť. Či už idete do kancelárie alebo si oblečiete lovecký postroj :). Pili sme ale espresso bez mlieka alebo americano bez mlieka. Zaujímavosťou je, že káva je hneď po rope druhou najviac obchodovanou komoditou na svete a denne sa jej vypije zhruba dva a pol miliardy šálok. Kdekoľvek sme sa ocitli, všade s nami bola prítomná aj káva, ktorá nám dávala pocit komfortu. Nakopla nás ráno aj na love niekde v Yukone pri mínus 30 °C. Väčšinou nás káva sprevádzala tam, kde sme tvrdo pracovali. Práve preto ju dávame do súvislosti s ambíciami a prácou, čím sa snažíme priniesť zákazníkom niečo, čo ich bude sprevádzať na ich vlastnej ceste – či už pracovnej alebo inej.
Paradoxne myšlienka rozbehnúť biznis s kávou sa zrodila až na Slovensku pri partičke šachu. Zaujímalo by ma, ako ste sa od lovu či finančných stratégií preniesli do biznisu s kávou?
Vrátil som sa z Yukonu pomôcť rodičom so stavbou domu a v tom čase sa Mišo (obchodný partner, pozn. autorky) vrátil z Ázie, kde študoval bojové umenia. Poznáme sa ešte zo strednej školy a po rokoch sme si uvedomili, že väčšina našich známych sú buď preč alebo majú rodiny. Začali sme sa stretávať pri partičkách šachu, ktoré boli samozrejme sprevádzané pivom. Časom sme zistili, že pri pive robíme v šachu častokrát chyby a tak sme skončili pri káve, pretože rivalita bola veľká. Vyhrávanie nadobudlo nový rozmer.
Takisto sa obaja venujeme rôznym športom a jedného dňa sme sa cez to všetko dostali k filozofickej debate o vyhrávaní a jeho podstate v živote ľudí. V tom čase sme mali k dispozícii malú pražičku a tak sme sa rozhodli pustiť do ďalšieho dobrodružstva, ktorým bola káva a vyhrávanie sa stalo námetom pre názov spoločnosti Victory – Káva Víťazov.
Zažili ste New York, aj amazonskú džungľu. Stretli ste sa počas Vašich ciest po svete s nejakým rituálom pitia kávy, ktorý sa výrazne líši od tých našich?
Samozrejme, napríklad vo Fínsku sa do kávy dáva tradičný fínsky syr. Podobne vo Francúzsku, v oblasti, kde sa vyrába syr Comté, je tradíciou si do rannej kávy máčať kúsky syra. V Thajsku pridávajú do kávy kondenzované mlieko. V Indonézii sme sa dokonca stretli s kávou, do ktorej sa dáva čierne uhlie. Napadlo to majiteľa jednej kaviarne, ktorý mal isté žalúdočné problémy a snažil sa kávu zjemniť pomocou rozžeraveného uhlia. Musím povedať, že takáto káva je dosť nechutná a špinavá, no evidentne sa to uchytilo.
Vedeli by ste povedať, ako vznikol fenomén „kávy so sebou“?
Tento fenomén pochádza zo západnej kultúry, kde ľudia nemajú čas. Uponáhľaná doba a honba za peniazmi sú podľa mňa príčinou tohto trendu. Na Slovensku ešte stále prevláda zvyk si k šálke kávy sadnúť. Michal to videl naživo, keď pracoval v Londýne. Ľudia jednoducho nemajú čas. Trvá im dlho dostať sa do práce, keďže väčšinou bývajú mimo mesta. Častokrát pracujú aj do neskorých hodín v honbe za peniazmi. Všade sa ponáhľajú a tak im je ľahšie schmatnúť kávu a vypiť ju po ceste do práce alebo na stretnutie. Počas obedných prestávok sa do svojho harmonogramu snažia vopchať aj posilňovňu a tak sa jednoducho stravujú v obchodoch ako je Prett alebo Nero (medzinárodný sandwich shop, pozn. autorky), kde si obed a kávu berú so sebou po ceste z posilňovne.
Občas nájdete na tabuliach pred kaviarňami nápis Expresso namiesto Espresso. Ako by ste zhodnotili kultúru pitia kávy na Slovensku? Prevažuje stále „nesca“ vo veľkom hrnčeku alebo majú Slováci záujem aj o kávu vyššej kvality?
V tomto okamihu môžem pokojne vyhlásiť, že Slováci sa stávajú fajnšmekermi. Viac a viac ľudí si dopraje kvalitnú kávu. Samozrejme, stará škola nedá dopustiť na “nescu” vo veľkom hrnčeku. Nie je na tom nič zlé. Je to otázka preferencie. Kedysi sa nám skrz reklamy snažili vnútiť instantnú kávu a dnes už väčšina vie, že instantná káva je odpad. Buduje sa u nás samostatná kávová kultúra a tieto názvy sa stávajú jej súčasťou. Každá krajina má v podstate svoje názvy pre kávu (cortado, atď.). My si zase vytvárame tie svoje. Nemusíme všetko opakovať po Talianoch. Možno je to dobrá vec a pre niekoho to je možno smiešne.
Aké sú parametre kvalitnej kávy? Podľa čoho bežný spotrebiteľ rozozná kvalitu kávy?
V prvom rade nás najviac zaujíma to, čo zákazníkom najviac chutí. Nesnažíme sa propagovať nejaký snobizmus, kde budeme ľuďom tlačiť, že toto je kvalitná káva a pritom im možno ani nechutí. V lacnejších kávach vo všeobecnosti prevláda robusta, ktorej náklady na pestovanie sú nízke a prevažuje v nej zemitá chuť. Kvalitná káva sa prejaví pri svetlejšom pražení, ako je napríklad full city, najsvetlejší stupeň tmavého praženia. Svetlejšia káva sa prejavuje hlavne kyslejšou chuťou. Mnoho komerčných značiek praží kávu na najvyšší stupeň, ktorý zabíja arómu a komplexnosť chutí. Káva vtedy chutí extrémne horko až spálene. Má nepríjemnú chuť a dokonca aj aróma pripomína spáleninu. Robí sa to preto, aby sa zamaskovala nekvalita zrna a dosiahla aká-taká pravidelnosť pri pražení. Všeobecne sa tento postup neodporúča, avšak veľké značky, napríklad talianske, to takto robia, pretože nakupujú nekvalitné, odpadové zrno. My odporúčame praženie full city, čo vlastne znamená zlatý stred. 😊
Predávate a distribuujete kávu aj do firiem. Vedeli by ste globálne zhodnotiť, firmy z akého odboru konzumujú najviac kávy?
V podstate ide o všetky spoločnosti, v ktorých sa pracuje v kanceláriách. Väčšinou sú to IT firmy, finančné firmy, právnické kancelárie a médiá. Samozrejme, na dobrej káve si pochutná každý. Patrí to k spoločenským momentom, či už medzi spolupracovníkmi alebo na rôznych stretnutiach. Momentálne predávame kávu do mnohých firiem, no povedal by som, že najviac sa pije káva v IT sektore.
Mám pocit, že nikdy nebolo v ponuke kaviarní alebo pojazdných vozíkov s kávou toľko rozmanitých druhov v menu ako teraz. Rozoznávajú Slováci vôbec ristretto od espresso doppio?
Myslím, že už to ľudia začínajú rozlišovať. Tí, ktorí si doprajú kvalitnú kávu, v tom už majú celkom jasno. Snažíme sa ľudí vzdelávať prostredníctvom nášho blogu, kde okrem iného vysvetľujeme aj rozdiely medzi rôznymi kávovými nápojmi. Slováci majú trochu inú kávovú kultúru. Sú zvyknutí na zalievanú kávu, ale aj vďaka tomu, že existuje mnoho rôznych druhov, sa to mení. Kávových nápojov je množstvo a každý si je schopný nájsť ten svoj.
Vedeli by ste povedať, odkiaľ kultúra zalievanej kávy pramení? Môže byť jej kolískou komunistický režim, ktorý nedovolil prienik zahraničného druhu a spôsobu pitia kávy?
V tomto si nie som istý. Nechcem viniť predchádzajúci režim za to, že si ľudia zvykli piť zalievanú kávu. Skôr by som povedal, že v tom čase bol menší prístup k technológiám a všeobecne automatický kávovar si nemohol dovoliť každý. Napríklad aj v Anglicku si zalievaná „nesca“ užíva veľkú popularitu medzi staršími generáciami. Skôr je to tým, že chýbala osveta, ktorá sa momentálne šíri na Západe o trochu rýchlejšie.
Ešte k tej zalievanej káve: počula som, že „turek“ je kvalitnejší nápoj ako nesca. Je to pravda?
Samozrejme, „turek“ je určite lepšia alternatíva. Dá sa povedať, že „nesca“ je odpad. Odporúčam piť len v prípade absolútnej nutnosti, ak sa nič iné v okolí nenachádza. 😊
Jednou z častých príležitostí, kedy ľudia siahajú po kofeíne vo forme kávy, je aj štúdium, školenia, workshopy, skrátka v momente, kedy potrebujú byť maximálne bdelí a nasať nové informácie. Funguje káva ako „životabudič“ alebo je to len placebo efekt?
Káva naozaj funguje ako životabudič. Kofeín zvyšuje kognitívne schopnosti a prekrvenie tela. Je veľmi populárny medzi športovcami kvôli zvyšovaniu výkonu a spaľovaniu tukov. V práci je tiež užitočný. Dáva ľuďom energiu naviac. Všetko treba ale s rozumom. Už 4. alebo 5. šálka môže mať totiž opačný efekt. Pitie kávy si treba správne načasovať a vybalansovať. Je zbytočné piť kávu, keď ste prirodzene nabudený. Ak ju ale pijete kvôli pôžitku, neexistuje zlý čas na dobrú šálku kávy. 😊
Ako sa vzdelávate vy, či už v oblasti kávy alebo všeobecne?
Študujeme veľa literatúry, sme v kontakte s baristami a inými pražiarmi. Najviac sa však vzdelávame vďaka zákazníkom, ktorí nám dávajú feedback. Mnohí z nich sú naozaj odborníci na kávu, ale už len to, že poznáme ich preferencie, nám napomáha pri zlepšovaní nášho produktu. Snažíme sa veľa experimentovať. Niekedy úspešne, inokedy neúspešne. 😊
Filozofiou Vášho biznisu je robiť veci lepšie, efektívnejšie. Vedeli by ste poradiť, ako stále napredovať, robiť progres? Či už s kávou alebo bez. 😊
Robiť veci lepšie a efektívnejšie a progres sú dve rozdielne veci. Súčasťou progresu je opakovateľnosť. Donald Knuth povedal: „Nesnažím sa mať vysoké maximum, ale snažím sa mať vysoké minimum.“ Pointa je v tom, že mnoho ľudí nerobí veci pravidelne a potom sa snažia dosiahnuť veľa za krátku dobu. Ak má človek vysoké minimum, podá kvalitný výkon každý deň a takým spôsobom sa dostane oveľa ďalej. Robiť vecí lepšie a efektívnejšie je súčasťou vedeckej metódy. To znamená, že experiment, ktorý zlyhá, nie je otázkou osobného zlyhania, sú to nové dáta. Každý nový pokus je o niečo lepší. Je to príležitosť, ako sa učiť a zlepšovať.
Autor: Adriana Blahová
