Do svojej praxe rada vnáša humor, pretože si myslí, že pomáha lepšie vstrebať informácie. Jej deti v tínedžerskom veku si síce nemyslia, že je vtipná, ale jej klienti rozhodne áno. Cez víkendy sprevádza syna na lukostreleckých súťažiach, kde vládne ticho a presný plán, dcére zase fandí v dynamickom divadle. Prípadne chodí v Gruzínsku po horách. Prečítajte si rozhovor s lektorkou Martinou Georgievovou, ktorá vďaka práci prestala ľudí škatuľkovať, v aute nepočúva rádio a ak ju prichytíte hľadieť z okna, nie je to len tak pre nič za nič.
Ako ste sa k lektorovaniu dostali? Venovali ste sa niekedy aj inej profesii?
Už na vysokej škole som organizovala promo tímy pre Niveu na celom Slovensku. Páčila sa mi práve fáza zaškolovania, nielen výberu hostesiek. Lektori nás učili, ako pracovať s klientom, ako prezentovať a osloviť. Následne som 5 rokov robila v Grécku incomingovú manažérku pre tour operátora a sama som si vyberala personál a zaškolovala ho. Opäť ma táto fáza bavila najviac. Cez zimu som sa nudila a robila psychosociálne výcviky pre nezamestnaných, kde som mala stráviť 10 dní v spoločnosti 30 negatívnych účastníkov. Bola to celkom výzva. Musela som prísť na to, akým spôsobom si ich získať pre môj obsah a predať im nejakú hodnotu. Posledná prax predtým, ako som sa stala full-time trénerkou, bola manažérka vzdelávania v poisťovni. Skúsila som si aj druhú stranu brehu a absolvovala veľa interných tréningov, ktoré som organizovala.
Učíte ľudí time manažmentu. Aký je Váš time manažment v súkromí? Ste presná alebo dobiehate všade na poslednú chvíľu?
Prirodzene som ten druhý typ, čo dobieha všade na poslednú chvíľu. Ale ako matka 2 detí a v podstate človek, ktorý rieši veľa projektov, mám vydretý time manažment, lebo si nemôžem dovoliť byť neorganizovaná. Na 70 % plánujem s veľkým predstihom v relatívne veľkom detaile, ale vždy sú veci, ktoré ma prekvapia. Nechávam si dosť veľkú mieru flexibility.
Nebolo ťažké sa to naučiť? Čo vám najviac pomohlo zmeniť návyky?
Bolo. (smiech) Všetky veci, ktoré trénujeme sa do nás chtiac-nechtiac vryjú. Sama sa pristihnem pri situáciách, kedy si poviem, že sú zlodejom času a naskočí mi otázka: Má to, čo teraz robíš, najväčšiu dôležitosť alebo je to len príjemná aktivita? Snažím sa zistiť, prečo som niečo počas dňa nestihla oproti pôvodnému plánu, ak sa to stane a v čom bol problém. Človek sa tak lepšie resetuje s budúcim plánovaním.
Venujete sa aj stres manažmentu. Čo Vám pomáha zvládať stres?
Mám veľa naštudovaných techník, ktoré sama na sebe aplikujem. V momente, keď mám stres, dám si chvíľku pauzu a analyzujem, či je abstraktný alebo čo mi ho spôsobilo. Odstup mi dáva možnosť sa nadýchnuť. Mám veľa ukotvovacích techník, keď som schaosená. Vtedy si na chvíľku sadnem, sprítomním sa, sledujem dych a pýtam sa, kam smeruje môj ďalší krok. Nebolo by uveriteľné a autentické, ak by sme niečo trénovali a sami na sebe to neaplikovali. Napríklad mám rada, keď si počas dňa nájdem chvíľku a pozriem von oknom.
A čo tam väčšinou vidíte?
Napríklad vnímam strom. Uvedomujem si, že tu bol predo mnou a pravdepodobne bude aj po mne. Nikde sa neponáhľa, nikto mu nekáže, aby teraz zakvitol. Keď príde ten správny čas, vie, že má zakvitnúť a necíti stres. Vie, že má nechať veci plynúť.
Vašou srdcovkou je program INSIGHTS Discovery – farebná osobnostná typológia? Čo si pod tým môžem predstaviť. Čo je to za program?
Farebná typológia je osobnostná typológia vychádzajúca z know-how otca psychológie, C. G. Junga. Funguje tak, že si účastník vypíše online dotazník ešte pred tréningom a softvér mu spracuje profil. V rámci tréningu spoznáva samotný koncept, aké typy osobnosti sú, či je introvert alebo extrovert, racionálny alebo emocionálny, ako sa tieto danosti prejavujú a ako s jednotlivými typmi spolupracuje. Zvyšujeme tým sebapoznanie. Človek sám chápe, v čom je špecifický. Je to pre mňa tréning, ktorý výrazne zvyšuje emocionálnu inteligenciu a keďže je vo farbách, čo je v podstate reč symbolov, ľudia si nové poznatky veľmi dlho pamätajú.
Viete do tejto typológie zaradiť aj seba?
Som dominantne žltá, čo je extrovert a emocionálny typ. Druhú mám červenú a tretiu zelenú. Ako pomáhajúce povolanie potrebujem pracovať aj s aktívnym počúvaním a vnímaním potrieb druhých. Ale „moja červená“ mi hovorí, že to vždy niekam smerujem a moje aktivity majú mať nejaký záver, cieľ a pragmatickú koncovku. Typológia ma naučila prestať ľudí škatuľkovať. Vnímam silné a slabé stránky v jednom balíku a to, že každý má unikátny kokteil kombinácií. Je pre mňa fascinujúce vnímať tú originalitu.
Aj do náročných tém rada vnášate humor. Platí to rovnako aj v súkromí?
Ak by ste sa spýtali mojich detí v tínedžerskom veku, aktuálne by vám povedali, že som skôr tragéd než vtipná. Ale ak by ste sa spýtali mojich kolegov, myslím, že humor na mne oceňujú. Dokonca si pamätám, že syn mal v 2. triede do kvietku margarétky napísať, aké vlastnosti má jeho mamička a jedna z prvých bola práve humor. Pre mňa je humor nosičom informácie, ktorý ju pomáha stráviť.
Pozeráte rada komédie? Ak áno, ktorá je Vaša obľúbená?
Mám rada klasické české komédie, ale radšej čítam. Mám príliš veľa vnemov a sociálnych kontaktov v práci a pre mňa je pozeranie filmov a rozmýšľanie nad nimi úsilie navyše. Kompenzujem to tichom a introvertnou aktivitou.
Čo najradšej čítate?
Čítať knihu je pre mňa sviatkom. Na to si ťažko hľadám čas. Čítam skôr články. Posledná kniha, ktorá ma upútala, bola Hadí žena o šamanoch z Peru. Opisuje, akým spôsobom robia iniciačné rituály, ako v žene aktivizovať ženský princíp.
Vždy Vás zaujímala návratnosť investícií do vzdelávania. Aký je Vás názor na postoj slovenských firiem a zamestnávateľov k vzdelávaniu zamestnancov? Sú ochotní investovať do ich rozvoja, považujú to za návratnú investíciu?
Záleží od zrelosti firmy. Vytvorila som si pre seba škálu zrelosti organizácií od 1 – 6. Ak je zrelosť organizácie pod 3, viem, že sa to neoplatí, pretože dané prostredie ešte nie je dostatočne vyspelé, aby chápalo zmysel týchto aktivít. Akonáhle je firma zrelá na úrovni 3,5, meranie je súčasťou akéhokoľvek rozvojového programu. Tie na úrovni 1 vnímajú vzdelávanie iba ako náklad. Tréning je veľmi všeobecný a čaká sa od neho v podstate nič alebo zázrak – nereálne očakávania. Ak je firma zrelá v škále od 3,5, tréningy oveľa dlhšie chystá, špecifickejšie definuje očakávania a veľký dôraz kladie na follow up. Keby som to mala zovšeobecniť, možno 20 % má záujem o sofistikovanejšiu verziu aj s meraním. A zhruba 80 %siahne po jednoduchšej možnosti.
Do čoho najradšej investujete Vy?
Najväčšou investíciou je pre mňa voľný čas s mojimi deťmi. Rada si ho vychutnávam. Syn je silný introvert a venuje sa lukostreľbe. Pôvodne som ho naviedla na futbal, ale evidentne nebol na kolektívne športy a nebavilo ho to. Povedal mi, že chce robiť šport, pri ktorom sa nespotí a kde sa ho nikto cudzí nedotýka. Myslela som, že je športu koniec, ale po čase prišiel s lukostreľbou. Ide mu to, je vicemajstrom Slovenska. Každý druhý týždeň absolvujeme nejakú súťaž v inom kúte Slovenska. Zohrávam dôležitú úlohu pojazdného bufetu. (smiech)
Je zaujímavé vidieť halu plnú detí, kde je ticho. Sú to introverti, ktorým vyhovuje, že sú na všetko pravidlá, protokol, presnosť. Nie sú tu prekvapenia, ani dynamika. Nepovzbudzuje sa, je tu ticho. Deti sa koncentrujú a nerozprávajú sa. Iba si pozrú skóre na mobile. Dcéra je naopak extrovertnejšie. Baví ju divadlo, spev a tanec. Má okolo seba živú partiu dievčat.
Ako lektorka strávite veľa hodín na cestách v aute. Ako si vypĺňate čas za volantom?
Vychutnávam si ho, lebo to je jeden z mála priestorov, kde som sama so svojimi myšlienkami. Väčšinou vo mne ešte vyprcháva posledný tréning a spracovávam ho. Alebo sa na mnohé chystám. Premýšľam, ako vyskladať tému, akým spôsobom urobiť sekvencie, aby vznikol aha moment, ako oživiť agendu, kde zaradiť cvičenie, kde energizer. Mám radšej ticho, rádio nepočúvam.
Koľko času trávite na internete a čo na ňom vyhľadávate?
V zásade každý deň. Ak mám novú tému, ktorá má zaujíma, googlim veľa, najmä v angličtine. Vnímam, že trendy idú z Ameriky a manažérske témy sú tam rozvinutejšie. Firmy majú za sebou dlhodobé výskumy a dáta zdieľajú. U nás nemám šancu dostať sa k takejto informácii. Seriály sú pre mňa stratou času. Radšej trávim čas s deťmi.
Ak by ste si mohli vybrať akúkoľvek krajinu, v ktorej by ste mohli žiť, aká by to bola? A prečo?
Bolo by to antické Grécko. Jednak kvôli počasiu, ale aj kvôli filozofii. Páči sa mi kalokagatia, krása ducha a tela a ich rozvoj. Žila som tam 5 rokov, je to moja srdcová krajina. Milujem slnko, tamojšie počasie a farbu mora.
Ako sa Vy snažíte dosiahnuť kalokagatiu, harmóniu tela a duše?
Firma, pre ktorú najviac trénujem, je dosť zameraná na športovanie. Ak ideme na teambuilding do Gruzínska a denne prejdeme 10 až 20 km, nechcem byť stále tá posledná. (smiech) Máme zavedený koncept firemného atléta, ktorý pomáha manažovať fyzickú, emočnú a mentálnu energiu a to je spôsob, ako sa udržiavať v kondícii.
