Kvalitu života tvorí nastavenie našej mysle

Každý deň nám prináša rôzne situácie, výzvy, skúšky a stretnutia. Vplýva na nás počasie, vzťahy, práca, financie, nálady či zdravotný stav. To všetko v nás vytvára zmes pocitov, ktorým väčšinou nerozumieme, ktoré často nemáme pod kontrolou, a ktoré s obľubou pripisujeme vonkajším okolnostiam.  Náš mozog je geneticky naprogramovaný tak, aby hľadal tie najjednoduchšie riešenia a vysvetlenia, preto sa inštinktívne prikláňame k tejto teórii. Ak však chceme získať kontrolu nad tým, aký smer, hĺbku a kvalitu má náš každodenný život, musíme zaň prebrať plnú zodpovednosť.

Vonkajšie faktory vs. vnútorné prežívanie

Sú situácie, v ktorých sa pýtame sami seba: Prečo práve ja? Prečo sa to deje mne? Dokedy ešte budeme zápasiť s problémami či stavmi, ktoré sú komplikované a nepríjemné?

Treba sa zmieriť s tým, že každodenný život je premenlivý, dynamický a nevyspytateľný. Nie je možné, aby sme zmenili prirodzenosť toho, že sa neustále pohybuje, vyvíja, ide určitým smerom. Je samozrejmé, že niekedy nemôžeme ovplyvniť vonkajšie okolnosti, ktoré nám nečakane skomplikujú život.  Vždy však máme k dispozícii niekoľko možností, ako zareagovať. Je na nás, ako tieto okolnosti navnímame, spracujeme, prijmeme a ako sa k nim postavíme. V tomto procese sú dôležité naše emócie (EQ), ktoré sú zodpovedné za to, ako sa cítime, a zároveň schopnosť racionálne myslieť (RQ), ktorá nám umožní vhodne zareagovať a robiť správne rozhodnutia.

Vplyv vlastných emócií

Emócie sú zdrojom úžasnej vnútornej energie a dávajú nášmu životu iskru. Vďaka nim môžeme podávať neuveriteľné výkony a zažívať neopakovateľné chvíle. Disponujeme širokým spektrom emócií, od pozitívnych až po tie negatívne, a to je vporiadku. Medzi hraničným šťastím a smútkom sa nachádza množstvo pocitov, ktoré denne zažívame. To, do akej miery si vieme aktuálnu emóciu uvedomiť, pomenovať ju, pochopiť, prijať a následne spracovať, je znakom našej emočnej zrelosti, na ktorej môžeme denne pracovať.

Náš mozog je naprogramovaný tak, aby nás udržal nažive, nie aby nás robil šťastným. To nám v minulosti, keď sme boli často v ohrození, umožňovalo prežiť. Preto je naša myseľ viac zameraná na negatívne informácie ako na tie pozitívne, a máme k nim teda geneticky bližšie. Dnes už v takom ohrození nežijeme, preto by sme sa mali vedome snažiť sústreďovať na pozitívne stránky každého dňa, na drobné radosti, na vlastné pocity šťastia a spokojnosti. Takouto neustálou, opätovnou snahou dokážeme meniť spôsob nášho myslenia a tento proces sa odborne vyznačuje ako neuroplasticita mozgu. Využime túto schopnosť vo svoj prospech a s jej pomocou vedome budujme našu každodennú realitu.

Schopnosť emočnej odolnosti, tzv. reziliencie, nám potom umožní zapojiť do rozhodovania v náročných situáciách aj racionálnu zložku myslenia, čo má rozhodujúci vplyv na naše ďalšie reakcie a konanie.

„Najväčší objav v psychológii je, že ľudské bytosti môžu zmeniť kvalitu svojho života tým, že zmenia postoj svojej mysle.“                                                                                              /William James/

Táto myšlienka najlepšie vystihuje podstatu tzv.kognitívno-behaviorálnej psychológie, ktorá je vo svojej jednoduchosti ľudskému pochopeniu až neprijateľná. Zmieriť sa totiž s tým, že za podobu a kvalitu nášho života nemôžu vonkajšie faktory a okolnosti, ale len my sami, je náročné.

Zmena myslenia

Základná idea spočíva v tom, že ak zmeníte svoje myslenie, zlepšíte svoj život.

Vonkajšie faktory sú do určitej miery dôležité, no to, čo má najväčší vplyv, je skutočnosť, ako tieto vonkajšie faktory interpretujete.

…Ak si napríklad myslíte, že musíte byť dokonalý, malé sklamania vám budú pripadať ako obrovské zlyhania.

…Ak sa budete neustále zaoberať svojimi obavami a strachom, nakoniec vás to premôže.

…Ak sa budete držať pochybností o sebe samom, bojkotujete sami seba a bránite si byť úspešný v čomkoľvek, čo robíte..

To, ako sa rozhodnete prijímať a interpretovať udalosti každého dňa a svoje vlastné JA, znamená mať moc mysle nad náladou a realitou.

Ako teda postupovať?

1. Začať treba tak, že sa sústredíte na svoje vzorce myslenia a postupne identifikujete svoje nesprávne návyky či negatívne myšlienky.
2. Tieto svoje zistenia si zapíšte a rozmýšľajte nad nimi – nad ich zdrojmi, spúšťačmi a situáciami, v ktorých sa najčastejšie objavujú.
3. Zamyslite sa, ako by ste chceli v daných situáciách myslieť a konať. Zapíšte si ich v podobe cieľov či afirmácií.
4. Nesprávne návyky či negatívne myšlienky postupne nahrádzajte ich zdravším variantmi.
5. Spočiatku sa to vždy nepodarí, ale odpúšťajte si chyby a v mysli si premietnite, ako to malo byť a v ďalšej podobnej situácii sa toho držte.
6. Pochváľte sa za každú, aj tú najmenšiu zmenu v zdravom myslení, želanom správaní a pozitívnom postoji k sebe samému.
7. Dbajte na svoj vnútorný dialóg, buďte k sebe zhovievavý, trpezlivý a láskavý. Len vtedy totiž budete taký aj k ostatným a postupne začnete pozorovať, ako sa menia vaše myšlienky, postoje a vzťahy.

Táto technika postupne nastaví zdravú schému vášho myslenia. Začnete vidieť rôzne udalosti i náročné situácie inými očami a naučíte sa ich inak vnímať, prijímať a spracovávať.

Život nám či chceme alebo nie prináša stále nové výzvy a skúšky, ale vďaka dlhodobej, vedomej práci na sebe im vieme úspešne čeliť. Nemôžeme vedieť ovplyvniť, čomu všetkému ešte budeme v živote čeliť.  Čo však môžeme ovplyvniť je spôsob myslenia a reagovania tak, aby sme vedeli zvládnuť každú jednu situáciu čo možno najlepšie a užívali si život vo svojej premenlivosti, kráse, hĺbke a podstate.

 Renáta Taligová – lektorka, motivátorka a kariérna poradkyňa